Ako funguje technológia Plug and Play?

Väčšina z nás považuje za samozrejmosť možnosť pripojiť myš alebo inú súčasť a okamžite ju spustiť. Ale nebolo to tak vždy. Dnes môžete odstrániť grafická karta zo stolného počítača, vymeňte ho za nový, kompatibilný model, zapnite systém a používajte všetko ako obvykle. Pred niekoľkými desaťročiami tento proces mohol trvať hodiny.

Moderná kompatibilita je možná vďaka vývoju a rozšírenej implementácii technológie Plug and Play (PnP).

Čo je Plug and Play?

Plug and Play – nezamieňať s Universal Plug and Play (UPnP) – je súbor štandardov operačného systému, ktoré umožňujú pripojenie hardvéru prostredníctvom automatickej detekcie a konfigurácie zariadenia. Pred Plug and Play museli používatelia manuálne zmeniť zložité nastavenia (napríklad prepínače dip, bloky prepojok, I/O adresy, IRQ a DMA), aby hardvér správne fungoval. Takáto manuálna konfigurácia je záložnou možnosťou s funkciou Plug and Play. Môže sa otočiť, keď sa zariadenie nerozpozná alebo sa automaticky zapojí.

História Plug and Play

Ak ste si doma zostavovali počítačové systémy od nuly, možno si pamätáte, aké náročné môžu byť takéto skúšky. Nebolo nezvyčajné, že drotári venovali celé víkendy inštalácii hardvéru, načítaniu firmvéru alebo softvéru, konfigurácii hardvéru a nastavení BIOSu, reštartu a odstraňovaniu problémov. To všetko sa zmenilo s príchodom Plug and Play.

Plug and Play sa po svojom uvedení na trh rozrástol ako hlavná funkcia Operačný systém Microsoft Windows 95. Napriek tomu, že podobná technológia bola nasadená v skorších operačných systémoch, vrátane skorých Mac OS a Linux, rýchly rast počítačov so systémom Windows urobil z pojmu Plug and Play univerzálny.

Na začiatku nebolo Plug and Play dokonalé. Občasné zlyhanie zariadení pri spoľahlivej samokonfigurácii viedlo k vzniku pojmu Plug and Pray. Nakoniec boli zavedené priemyselné štandardy a integrované ID kódy, ktoré umožnili hardvéru lepšie identifikovať a začleniť komponenty. Postupom času nové operačné systémy riešili bežné problémy, čo viedlo k zlepšeniu a zjednodušeniu používateľskej skúsenosti.

Používanie Plug and Play

Aby Plug and Play fungoval, systém musí mať trojcestnú kompatibilitu medzi operačným systémom, tj BIOSa komponent Plug and Play.

To pekné na Plug and Play je, že toto všetko by malo byť pre vás ako používateľa neviditeľné. Jednoducho zapojíte nové zariadenie a začne fungovať. Operačný systém automaticky zistí zmenu a systém preskúma informácie o novom hardvéri, aby zistil, čo to je. Po identifikácii typu hardvéru systém načíta príslušný softvér (nazývaný ovládače zariadení), aby fungoval. Potom alokuje zdroje, rieši konflikty, konfiguruje nastavenia a informuje ostatné ovládače alebo aplikácie o novom zariadení, aby všetko fungovalo spoločne. To všetko sa deje s minimálnym, ak vôbec nejakým zapojením používateľov.

Niektorý hardvér, ako sú myši a klávesnice, môže byť plne funkčný prostredníctvom Plug and Play. Iné, ako napr zvukové karty a video grafické karty, vyžadujú inštaláciu dodaného softvéru produktu na dokončenie automatickej konfigurácie. Zvyčajne to zahŕňa niekoľko kliknutí na spustenie procesu inštalácie, po ktorom nasleduje mierne čakanie na dokončenie.

Niektoré rozhrania Plug and Play, ako napr PCI a PCI Express, vyžadujú, aby bol počítač pred pridaním alebo odstránením vypnutý. Iné rozhrania Plug and Play, ako sú PC Card (zvyčajne sa nachádzajú na prenosných počítačoch), ExpressCard (zvyčajne sa nachádzajú aj na prenosných počítačoch), USB, HDMI, Firewire (IEEE 1394) a Thunderbolt, umožňujú pridávanie a odoberanie počas chodu systému – často označované ako hot-swapping.

Všeobecné pravidlo pre interné komponenty Plug and Play je, že komponent by sa mal inštalovať alebo odstraňovať iba vtedy, keď je počítač vypnutý. Externé zariadenia Plug and Play je možné kedykoľvek nainštalovať alebo odstrániť. Pri odpájaní externého zariadenia, keď je počítač zapnutý, sa odporúča použiť systémovú funkciu Bezpečne odstrániť hardvér (Vysunúť v zariadeniach so systémom MacOS a Linux).